1.147 Prevádzkovo bezpečnostný predpis o organizácii pracovného času v doprave
Mgr. Alexandra Mišinová, LL.M.
Stiahnuť dokument
1. Zákon č. 462/2007 Z. z. upravuje
a) minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave,
b) vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch dopravných podnikov,
c) pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach kontroly organizácie pracovného času v doprave.
2. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave Zákonník práce.
A. Organizácia pracovného času
1) Organizácia pracovného času na účely tohto zákona je úprava
a) maximálneho pracovného času, prestávok v práci a času pracovnej pohotovosti,
b) minimálnej doby odpočinku a
c) pravidiel rozvrhnutia práce pri nočnej práci, práci na zmeny a pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času.
2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, organizácia pracovného času sa vzťahuje na zamestnancov v doprave, ktorí pracujú pre zamestnávateľa v pracovnom pomere, okrem členov posádok námorných lodí plávajúcich pod vlajkou Slovenskej republiky vedúcich zamestnancov, ktorí sú štatutárnym orgánom alebo sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa.
3) Zamestnanec v doprave na účely tohto zákona je
a) mobilný zamestnanec,
b) zamestnanec organizujúci, zabezpečujúci alebo vykonávajúci činnosti bezprostredne súvisiace
1. so zjazdnosťou a schodnosťou pozemných komunikácií, vzletových a pristávacích dráh letísk, pohybových plôch na letisku a dopravnej cesty dráh,
2. s funkčnosťou a prevádzkou zariadení, ktoré sú súčasťou pozemných komunikácií, zariadení letísk a dráhových prevádzkových zariadení,
3. s vybavovaním cestujúcich a lietadiel v leteckej doprave,
c) zamestnanec
1. poskytovateľa letových prevádzkových služieb, ktorý riadi letovú prevádzku, poskytuje informácie lietadlám počas letu alebo poskytuje pohotovostnú službu pre lietadlá počas letu (ďalej len „riadiaci letovej prevádzky”) alebo ktorý technicky zabezpečuje poskytovanie letových prevádzkových služieb,
2. prevádzkovateľa letiska, ktorý koordinuje leteckú
prevádzku na letisku,
d) zamestnanec zabezpečujúci alebo vykonávajúci prevádzkovanie dopravy na dráhe,
e) zamestnanec zabezpečujúci alebo vykonávajúci nakládku alebo vykládku tovaru,
f) zamestnanec zabezpečujúci prevádzku, údržbu alebo opravy vozidiel, dráhových vozidiel, lietadiel a plavidiel alebo ich zásobovanie pohonnými látkami,
g) zamestnanec vykonávajúci bezpečnostnú alebo dozornú činnosť zameranú na ochranu majetku zamestnávateľa, na ochranu dráhy alebo prístavu alebo na ochranu cestujúcich alebo uskladneného alebo prepravovaného tovaru,
h) zamestnanec organizujúci alebo vykonávajúci ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania na letisku,
i) zamestnanec závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo v prístave.
4) Mobilný zamestnanec podľa odseku 3 písm. a) na účely tohto zákona je zamestnanec v doprave, ktorý
ako člen cestujúceho personálu poskytuje služby cestujúcim alebo prepravuje tovar po ceste, na dráhe alebo na vnútrozemských vodných cestách, a člen posádky lietadla, ktorého zamestnáva letecká spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.
5) Členský štát na účely tohto zákona je členský štát Európskej únie, zmluvný štát Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarsko.
6) Týždeň na účely tohto zákona je čas od 00.00 hodiny v pondelok do 24.00 hodiny v nedeľu. Ak je však pracovný čas zamestnanca v doprave rozvrhnutý nepravidelne, týždňom sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich dní.
7) Ustanovenia o maximálnom pracovnom čase, o maximálnom čase pracovnej pohotovosti, o prestávkach v práci a o minimálnych dobách odpočinku sa nepoužijú, ak dohody medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov upravujú pre zamestnancov v doprave priaznivejšie podmienky organizácie pracovného času z hľadiska bezpečnosti a ochrany ich zdravia pri práci.
Maximálny pracovný čas
1) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť zamestnancovi v doprave pracovný čas v týždni (ďalej len „týždenný pracovný čas”) tak, aby nepresiahol 60 hodín, a rozvrhnutie pracovného času mu najmenej týždeň vopred oznámiť. Podmienky rozvrhnutia pracovného času zamestnancovi v doprave, ktorému zamestnávateľ nemôže najmenej týždeň vopred oznámiť nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času s platnosťou najmenej na jeden týždeň (ďalej len „dispozičný zamestnanec”), určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode s dispozičným zamestnancom.
2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov nesmie byť dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.
3) Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná práca na účely tohto zákona je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
4) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.
5) Ak ďalej nie je ustanovené inak, do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava :
a) čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť,
b) čas prestávok v práci,
c) doba odpočinku,
d) čas pracovnej pohotovosti.
6) Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Čas režijnej cesty na účely tohto zákona je čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce.
7) Ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia, nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas podľa odseku 1 až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu.
8) Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.
Maximálny čas pracovnej pohotovosti
1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, pracovná pohotovosť v doprave na účely tohto zákona je čas, počas ktorého zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale je povinný byť zamestnávateľovi k dispozícii pripravený začať vykonávať prácu na jeho pokyn nad určený týždenný pracovný čas. Tento čas a jeho predpokladané trvanie musí zamestnanec v doprave poznať vopred, najmä na základe rozvrhu pracovných zmien alebo podľa cestovného poriadku.
2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi v doprave pracovnú pohotovosť v rozsahu najviac 300 hodín za kalendárny rok, a ak ide o zamestnanca závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo v prístave, najviac 400 hodín za kalendárny rok. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
3) Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny nesmie u zamestnanca v doprave okrem člena posádky lietadla presiahnuť :
a) 24 hodín v priebehu týždňa a
b) 72 hodín v priebehu kalendárneho mesiaca.
(4) Časom pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny nie je čas prestávok v práci a doba odpočinku.
(5) Za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi v doprave náhrada
a) najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy, ak je pracovná pohotovosť nariadená v rámci pracovnej zmeny,
b) najmenej vo výške 20 %minimálnej hodinovej mzdy, ak je pracovná pohotovosť nariadená mimo rámca pracovnej zmeny.
6) Čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.
7) Výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas je prácou nadčas.
Minimálne doby odpočinku
1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnanec v doprave má nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín za 24 hodín.
2) Minimálny denný odpočinok podľa odseku 1 možno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac na šesť hodín za 24 hodín. Ak bola predchádzajúca pracovná zmena kratšia ako šesť hodín, minimálny denný odpočinok možno skrátiť na čas trvania pracovnej zmeny.
3) Minimálny denný odpočinok podľa odseku 2 možno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac trikrát za týždeň, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a doba odpočinku bude do konca nasledujúceho týždňa predĺžená o čas skrátenia.
4) Zamestnanec v doprave má nárok na minimálny neprerušovaný týždenný odpočinok v trvaní najmenej 24 hodín spolu s minimálnym denným odpočinkom podľa odseku 1.
5) Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi v doprave primeranú náhradnú dobu odpočinku alebo inú primeranú ochranu, od limitov minimálneho denného odpočinku podľa odsekov 2 a 3 sa možno odchýliť, ak ide o nehodu alebo bezprostredné riziko nehody alebo o prácu na zmeny, keď zamestnanec v doprave strieda zmenu a nemôže čerpať dobu denného alebo týždenného odpočinku medzi skončením jednej zmeny a začiatkom ďalšej zmeny.
6) Prestávky v práci a doby odpočinku musia byť primerané a v súlade so zásadami bezpečnej práce a zásadami ochrany zdravia pri práci. Na účely tohto zákona sa primeranosťou rozumie, že zamestnanec v doprave má určený pravidelný čas prestávok v práci a určenú pravidelnú dobu odpočinku, ktorých trvanie je vyjadrené v jednotkách času a ktoré sú dostatočne dlhé a nepretržité, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobí úraz sebe alebo iným osobám a že si krátkodobo ani dlhodobo nepoškodí zdravie.
B. Cestná doprava
Základné ustanovenia
1) Osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave na účely tohto zákona sú :
a) mobilní zamestnanci v cestnej doprave zamestnaní v dopravných podnikoch vykonávajúcich cestnú dopravu, na ktorú sa vzťahujú osobitné predpisy
b) samostatne zárobkovo činní vodiči.
2) Pravidlá o časoch jazdy, o prestávkach v práci a o dobách odpočinku vodičov a o zaznamenávaní týchto časov a dôb upravuje osobitný predpis systém ich kontroly a sankcie upravuje zákon č. 462/2007 Z.z.
3) Pravidlá podľa odseku 2 sa vzťahujú na medzinárodnú cestnú dopravu, a ak ďalej nie je ustanovené inak, aj na cestnú dopravu na území Slovenskej republiky; nevzťahujú sa na cestnú dopravu vykonávanú na území Slovenskej republiky vozidlami uvedenými v osobitnom predpise.
Mobilní zamestnanci
1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú ustanovenia prvej časti. Mobilní zamestnanci v cestnej doprave na účely tohto zákona sú vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.
2) Ustanovenia o maximálnom pracovnom čase, o prestávkach v práci a o minimálnych dobách odpočinku mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú aj na praktikantov a na žiakov stredných škôl vykonávajúcich dopravné činnosti.
Maximálny pracovný čas
1) Pracovný čas mobilného zamestnanca v cestnej doprave na účely tohto zákona je čas od začiatku práce do konca práce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na pracovisku k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, a to :
a) čas venovaný dopravným činnostiam a
b) čas, počas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojím časom a je nevyhnutné, aby bol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami spojenými s jeho službou, najmä čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné trvanie nie je vopred známe z dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce alebo z pokynov pred odchodom na iné pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom čakania.
2) Do pracovného času podľa odseku 1 sa započítava aj čas :
a) nastupovania a vystupovania cestujúcich na zastávkach vrátane obsluhy plošín,
b) manipulačného posúvania vozidla v obratisku konečnej zastávky a v umyvárni,
c) čakania počas poruchy vozidla,
d) iného prevádzkového prerušenia súvislého vedenia vozidla, ak je kratšie ako 15 minút.
3) Dopravnými činnosťami v cestnej doprave podľa odseku 1 sú najmä :
a) jazda,
b) nakládka a vykládka,
c) pomoc cestujúcim pri nastupovaní a vystupovaní,
d) čistenie a technická údržba vozidla a
e) iná práca vykonávaná v záujme :
1. bezpečnosti vozidla, jeho nákladu alebo cestujúcich, alebo
2. plnenia povinností priamo súvisiacich s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou vrátane monitorovania nakládky a vykládky a vybavovania administratívnych formalít v styku s policajnými orgánmi, s colnými orgánmi alebo s inými orgánmi v cestnej doprave.
4) Pracoviskom podľa odseku 1 je :
a) miesto hlavnej prevádzky zamestnávateľa, u ktorého mobilný zamestnanec vykonáva dopravné činnosti,
b) vedľajšie miesta prevádzky bez ohľadu na to, či sú v tom istom mieste ako hlavná prevádzka alebo hlavné sídlo zamestnávateľa,
c) každé iné miesto, na ktorom mobilný zamestnanec vykonáva dopravné činnosti pre zamestnávateľa, a
d) vozidlo, ktoré mobilný zamestnanec používa na vykonávanie dopravných činností.
5) Priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca nesmie presiahnuť 48 hodín. Maximálny týždenný pracovný čas možno predĺžiť až na 60 hodín, ak počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacoch týždenný pracovný čas nepresiahne priemer 48 hodín.
6) Ak celkový denný pracovný čas trvá najmenej šesť hodín, ale menej ako deväť hodín, mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci v trvaní najmenej 30minút. Ak celkový denný pracovný čas trvá viac ako deväť hodín, mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci v trvaní najmenej 45 minút. Prestávky v práci možno rozdeliť na časové úseky, z ktorých každý trvá nepretržite najmenej 15 minút.
Maximálny čas pracovnej pohotovosti
1) Čas pracovnej pohotovosti v cestnej doprave na účely tohto zákona je čas, počas ktorého sa od mobilného zamestnanca nevyžaduje, aby zostával na pracovisku, ale aby bol k dispozícii a mohol reagovať na výzvu na začatie alebo obnovenie jazdy alebo na výkon inej práce nad určený týždenný pracovný čas, ak tento čas a jeho predvídateľné trvanie mobilný zamestnanec vopred pozná z dohôd uzatvorených medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce, z pokynov pred odchodom na pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom čakania.
2) Do času pracovnej pohotovosti patrí najmä čas, počas ktorého mobilný zamestnanec sprevádza vozidlo prepravované na prievoznej lodi alebo vlakom, čas čakania na štátnej hranici, čas čakania spôsobený dopravnými obmedzeniami, čas čakania medzi spojmi, čas čakania v nákladnej doprave, čas čakania v nepravidelnej autobusovej doprave a čas strávený počas pohybu vozidla sedením vedľa vodiča alebo v kabíne na spanie, ak ide o mobilných zamestnancov, ktorí sa počas jazdy striedajú; nie je ním čas prestávok v práci ani doba odpočinku.
3) Zamestnávateľ je povinný :
a) preukázateľne informovať mobilného zamestnanca o jeho právach a pracovných povinnostiach vyplývajúcich z tohto zákona, z osobitných predpisov, z vlastných interných predpisov, z kolektívnych zmlúv a z dohôd uzatvorených medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov a o mieste a čase trvania dopravných činností,
b) zaznamenávať pracovný čas, prácu nadčas a čas pracovnej pohotovosti mobilných zamestnancov a uchovávať záznamy v čitateľnej podobe najmenej dva roky po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahujú,
c) poskytnúť mobilnému zamestnancovi na požiadanie kópiu záznamov o odpracovaných hodinách, o hodinách práce nadčas a o hodinách pracovnej pohotovosti.
4) Pracovný čas, čas jazdy a čas pracovnej pohotovosti u rôznych zamestnávateľov je súčtom pracovných
časov, časov jazdy a časov pracovnej pohotovosti u každého z nich. Zamestnávateľ je povinný vyžadovať od mobilného zamestnanca písomné údaje o odpracovanom čase, čase jazdy a čase pracovnej pohotovosti
u iného zamestnávateľa. Mobilný zamestnanec je povinný takéto údaje zamestnávateľovi poskytnúť.
Samostatne zárobkovo činní vodiči
1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanovenia o mobilných zamestnancoch v cestnej doprave sa vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činných vodičov.
2) Samostatne zárobkovo činný vodič na účely tohto zákona je osoba, ktorej hlavnou činnosťou na základe povolenia na vykonávanie cestnej dopravy je preprava osôb alebo tovaru na cestách zmluvne uskutočňovaná pre iného v nájme alebo za úhradu a ktorá :
a) má právo pracovať pre seba a nie je viazaná na zamestnávateľa pracovnou zmluvou ani iným druhom závislého pracovného vzťahu,
b) môže voľne organizovať rozhodujúce pracovné činnosti a jej príjem závisí priamo od vyprodukovaného zisku, a
c) môže slobodne, individuálne alebo v spolupráci s inými samostatne zárobkovo činnými vodičmi mať obchodné vzťahy s niekoľkými zákazníkmi.
3) Pracovný čas samostatne zárobkovo činného vodiča na účely tohto zákona je čas od začiatku práce do konca práce okrem času všeobecnej administratívnej práce, ktorá priamo nesúvisí s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou, a to :
a) čas, počas ktorého vykonáva dopravné činnosti pre zákazníka,
b) čas, počas ktorého je na svojom pracovisku k dispozícii zákazníkovi pripravený vykonávať pre neho dopravné činnosti, a
c) čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné trvanie nie je vopred známe.
4) Čas pracovnej pohotovosti sa nezapočítava do pracovného času samostatne zárobkovo činného vodiča.
Organizácia pracovného času zamestnanca pri údržbe pozemných komunikácií
1) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas v období od 1. novembra do 31. marca a mimo tohto obdobia počas nepriaznivej poveternostnej situácie (ďalej len „zimná údržba”) alebo počas nepredvídateľnej okolnosti, nehody alebo inej mimoriadnej udalosti na pozemnej komunikácii tak, aby denný pracovný čas zamestnanca v cestnej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu nepresiahol 16 hodín a týždenný pracovný čas nepresiahol 60 hodín.
2) Na vodiča nákladného vozidla alebo pracovného stroja zabezpečujúceho zjazdnosť alebo schodnosť pozemnej komunikácie sa vzťahujú ustanovenia o čase jazdy vodiča pravidelnej osobnej dopravy.
3) Zamestnávateľ môže počas zimnej údržby zamestnancovi v cestnej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu skrátiť nepretržitý denný odpočinok medzi dvoma pracovnými zmenami na šesť hodín alebo ak bola predchádzajúca zmena kratšia ako šesť hodín, najviac na čas trvania tejto zmeny, najmenej na tri hodiny.
4) Nepretržitý denný odpočinok podľa odseku 3 možno skrátiť najviac trikrát v týždni, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho týždňa bude predĺžený o čas skrátenia.
5) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas počas zimnej údržby tak, aby zamestnanec v cestnej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu mal nepretržitý týždenný odpočinok najmenej 32 hodín počas 14 po sebe nasledujúcich dní.
C. Doprava na dráhe
Základné ustanovenia
1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov v doprave na dráhe sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.
2) Na čas vedenia dráhového vozidla, na prestávky v práci a na dobu odpočinku mobilných zamestnancov v interoperabilnej cezhraničnej doprave v železničnej doprave sa vzťahuje Dohoda medzi Európskym spoločenstvom železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave (ďalej len „dohoda v interoperabilnej cezhraničnej železničnej doprave”). Mobilní zamestnanci v interoperabilnej cezhraničnej doprave…
